Joga a meditácia

Joga

Joga je dokonalá veda o duši, o živote. Nie je to náboženstvo, je to systém, ktorý sa zaoberá zmyslom bytia. Vznikla pred niekoľko tisíc rokmi v Indii. Cieľom rôznych podôb jogových cvičení je spojiť individuálne Ja s Absolutným vedomím – brahmanom. Joga znamená doslova spojenie, harmóniu, jednotu. Ľudia si pod pojmom joga väčšinou predstavia fyzické cvičenie – ásany (hathajoga) a snažia sa o ich dokonalosť. Zároveň je však dôležité ísť hlbšie do svojho vnútra a dodržiavať aj morálno-etické princípy a zásady a tým meniť a ozdravovať seba samého. Existuje veľký počet rôznych druhov jogy, každá z nich vyhovuje ľuďom s rôznym temperamentom a prístupom k životu.

Základom sú však tieto smery:

• Karmajoga – joga činu, vyberajú si ju ľudia orientovaní na vonkajší svet
• Bhaktijoga - joga oddanosti a lásky, tvorí ju pospevovanie modlitieb k Bohu
• Džnanajoga – joga poznania a múdrosti, je najobtiažnejšia, vyžaduje veľa sily vôle a rozumu
• Radžajoga – nazývaná ako kráľovská cesta, ponúka zvládanie premeny duševnej a fyzickej energie na energiu duchovnú

V Patandžaliho jogových sútrach sa uvádza, že je potrebné dosiahnuť 8 stupňov, ktoré postupne očisťujú telo i myseľ a vedú k dosiahnutiu poznania – osvieteniu. Jama, Nijama, Ásana, Pranájáma, Pratjáhára, Dhárana, Dhjána a Samádhi.

Jama:

• Ahimsa – neubližovanie
• Satja - neklamanie, pravdivosť
• Asteja - nekradnutie
• Brahmačarja - zdržanlivosť
• Aparigraha - nehromadenie, nelipnutie

Nijama:

• Šauča - Čistota
• Santóša - Spokojnosť
• Tapas - Sebadisciplína
• Svadhjája - Sebaspoznávanie
• Išvara pranidhána – počúvanie hlasu svojho srdca, nájdenie vyššieho zmyslu, stotožnenie sa so svojou podstatou. Núti nás nekonať proti svojmu vlastnému presvedčeniu, nepremárniť život a neustále rásť a vzdelávať sa

Ásany sú jogové polohy, Pranajáma je umenie ovládať dýchanie. Ásany a Pranájáma sú súčasťou Radžajogy (Hathajoga). Pratjáhára je obrátenie zmyslov dovnútra, čo spôsobuje ukľudnenie mysle a slúži k príprave na Dháránu – koncentráciu. Koncentrácia vedie k Dhjáne, čo je meditácia, ktorá vrcholí konečným zážitkom Samádhi (nadvedomie).

Joga znamená obrátiť svoju pozornosť dovnútra seba samého. Pokiaľ neunikáme do budúcnosti, ani do minulosti, môžeme sa hlboko ponoriť dovnútra seba samého, pretože naše bytie je teraz a tu. Naučme sa žiť v prítomnom okamihu a dosiahneme poznanie.

„Joga je existenciálna, je založená na experimentoch a skúsenostiach. Nevyžaduje žiadnu vieru, len odvahu to zažiť“. OSHO

„Vaša poloha by mala byť tak pohodlná, aby ste boli schopní na svoje telo zabudnúť, aby ste ho prestali vnímať. Pokiaľ o svojom tele nebudete vedieť, vtedy je to tá správna poloha.“ OSHO

Meditácia

„Meditácia je priestor medzi dvoma myšlienkami“ Každý z nás hľadá pokoj mysle, ktorý prináša meditácia, a ktorý je nám prirodzený. Keď sme niečím zaujatí, naša myseľ utíchne a myšlienky zameriame len na jeden cieľ. Spokojnosť, ktorú prežívame pochádza viac z našej sústredenosti, pri ktorej zabudneme na všetky problémy a starosti, ako zo samotnej aktivity. Taká činnosť nám prináša mier v duši, ale len do doby, kedy sa opäť vrátime k bezcieľnemu premýšľaniu a riešeniu neriešiteľných vecí, k myšlienkam na minulosť a budúcnosť. Pri meditácii dochádza k pozorovaniu mysli, zameraniu na jeden bod a tým odstráneniu prívalu myšlienok. To napomáha porozumieť našej pravej podstate, pri ktorej objavíme múdrosť a pokoj. Meditácia neprichádza len tak. Ak budeme pravidelne meditovať, objavíme zmysel zámeru a silu vôle, myslenie bude čistejšie a sústredenejšie, a pomocou neho budeme môcť ovplyvňovať každú činnosť. K meditácii je potrebné usadať pravidelne, nedá sa naučiť, musí prísť sama a vo vhodnej dobe. Ak sa dodržiavajú určité pravidlá, môžeme úspech urýchliť. Základom je meditovať pravidelne v rovnakú hodinu na rovnakom mieste, najlepšie pri východe, alebo západe slnka. Posadíme sa do Lotosového sedu čelom k východu s rukami na kolenách dlaňami nahor a prstami v čin mudre (palec a ukazovák je spojený) a začíname 15 minútovou meditáciou, potom ten čas postupne predlžujeme. Zabudneme na všetky myšlienky. Nemali by sme však bojovať s nepokojom mysle, len ju pozorujeme. V joge existujú dva hlavné typy meditácie. Saguna s predstavami a Nirguna bez predstáv. Je jedno, ktorou z nich sa zaoberáme, dôležité je zachytiť myseľ v absolutne.