Strava a pôst

Potrava je nevyhnutná pre fyzické zdravie človeka. Striedma a zdravá strava obsahuje veľké množstvo životnej energie – prány – a tak dodáva harmóniu a vitalitu telu i mysli. Pre jogína je veľmi dôležité jesť striedmo, inak napriek tomu, že je veľmi usilovný, nedosiahne úspech. Jogínska strava je tou najprirodzenejšou, je to strava prírodná (sattvická). Vďaka slnku, vzduchu, vode a pôde nám zem poskytuje svoje plody – zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy a rôzne semená. Tieto potraviny sú zdrojom výživných látok pre jogína.

Ahimsa – posvätnosť všetkých živých tvorov jogína podnecuje nejesť mäso aj preto, že neobsahuje toľko vitamínov a minerálov a obsahuje nadmieru toxínov. Pre jogína je úplne prirodzené byť vegetariánom.

Vo vesmíre existujú 3 energie, ktoré sú vo vzájomnej rovnováhe: sattva – čistota, radžas – aktivita, žiadostivosť, tamas – nečinnosť

Sattvická strava je najčistejšou formou stravy, vhodná pre jogína (ovocie, zelenina, celozrnný chlieb, mlieko, maslo, syry, strukoviny, orechy, med, bylinné čaje)

Radžasická strava stimuluje telo na úkor mysle (káva, čokoláda, čaj, ryby, vajcia, soľ, jedenie v rýchlosti)

Tamasická strava sú potraviny, z ktorých nemá úžitok ani telo, ani myseľ (mäso, alkohol, cesnak, cibuľa, tabak, ocot, prejedanie sa)

Buddha kázal múdrosť zlatej strednej cesty medzi dvoma extrémami pôžitkárstvom a sebatrýznením.

Pôst

Pôst je vedomé odloženie jedla. Slúži ako prostriedok na očistenie tela, ale tiež učí človeka sebadisciplíne, čo je v joge veľmi dôležité. Už Hippokrates (460 – 370 pr.n.l) prvý lekár z antického Grécka v dobe kritických vrcholov chorôb predpisoval zásadne hladovanie. Tvrdil, že človek nosí lekára v sebe a ak nie je telo očistené, čím viac ho budeme kŕmiť, tým viac mu budeme škodiť. Ježiš strávil 40 dní a nocí v púšti bez jedla, Mojžiš sa postil na hore Sinaj. Jogíni držia pôst, aby očistili svoje telo, omladili ho, a mali myseľ a všetky zmysly pod kontrolou. Pôst je prirodzená obrana tela pred chorobami. Keď sme chorí, prirodzene nám nechutí jesť. Oddychom od trávenia, získa telo energiu na duchovný rast a tiež na sebauzdravovacie procesy. Človek vydrží bez jedla 40 dní a teda pri kratších pôstoch má stále dostatok energie a zásob uložených na horšie časy, a z týchto zásob telo čerpá. Tým, že mu poskytujeme len vodu, nedostáva žiadne iné živiny, samo si vytvára rovnováhu a samo ozdravuje oslabené miesta v tele.

Pred pôstom je dôležité určiť si ako dlho sa budeme postiť. Niekoľko dní pred pôstom jogín prijíma len striedmu stravu založenú na ovocí a zelenine, poprípade ryže. Pri pôste pije len vodu. Krije (prečisťovacie techniky) pomôžu urýchliť proces očisťovania. Medzi krije patrí vamanadhautí (odstránenie nečistôt zo spodnej časti žalúdka, basti (odstránenie odpadu z čriev), poprípade džala néti (prečistenie nosohltanu pomocou slanej vody). Odporúča sa začať s jednodňovým hladovaním 1x týždenne. Potom sa postupne pridávajú aj dlhšie pôstovacie dni. V každom prípade na dlhý pôst (10, 15, 21 až 40 dní) sa má človek odhodlať až po dokonalej príprave a s dostatočnými vedomosťami, aby si pri návrate na normálnu stravu neublížil. Počas pôstu sa spomalí krvný obeh, môže sa vyskytnúť bolenie hlavy, biely povlak na jazyku, zrýchlené dýchanie, alebo točenie hlavy. Je dobré dávať si dlhé prechádzky, cvičiť jogové ásany, poprípade dýchacie cvičenia, aby sme pomohli uvoľniť toxíny. Tým, že sa nebudeme zdržiavať jedlom budeme mať viac času na duchovný rast. Dôležité je však pôst ukončiť systematicky a veľmi pomaly nabehnúť na pôvodnú stravu. Krátke jednodňové hladovanie je podľa indických prameňov považované za najúčinnejšie v 11. deň po splne, alebo v 11. deň po nove